Športová kariéra bola základom pre mimoriadne trénerské úspechy.
Niekdajší hokejový brankár, juniorský reprezentant bývalej
Československej socialistickej republiky, bol dvakrát na majstrovstvách
Európy (1971, 1972), z ktorých má dve bronzové medaily. "To ma zrejme
natiahlo, aby som sa v budúcnosti venoval športu a hokeju. V trénerskej
oblasti moje úspechy začínajú bronzovou medailou z roku 1999 v
kanadskom Winnipegu s juniormi. Bez tej by som sa asi nedostal ďalej k
Á-čku," uviedol pre TASR Filc.
Prvýkrát prevzal slovenskú seniorskú hokejovú reprezentáciu v roku 1999.
Za ďalší úspech považuje neočakávaný strieborný štart reprezentácie pod
svojím vedením v Petrohrade v roku 2000. "Nadväzne na to v roku 2002
po nešťastnej olympiáde, ktorú treba tiež spomenúť, lebo to sú tie pády
a výšky, tak potom zlato v Göteborgu. A samozrejme možno to, čo sa tak
menej vníma pozitívne pre nešťastný záver, zimná olympiáda vo
Vancouveri. Napriek tomu, že sme nedosiahli medailu, pri tej kvalite
turnaja, ktorý tam bol a pri účasti všetkých tých najlepších hokejistov
sveta v tom čase, naše vystúpenie vo Vancouveri vrátane štvrtého miesta
považujem tiež za výborný výsledok," zdôraznil.
Filc sa narodil 19. februára 1953 v Bratislave. V roku 1976 ukončil
štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v
Bratislave odbor telesná výchova - angličtina. Po doplnkovom trénerskom
štúdiu získal v roku 1981 aj diplom trénera ľadového hokeja. Od 11 rokov
začínal v mládežníckych kategóriách Slovana Bratislava. V tom čase ako
juniorský reprezentant ČSSR získal v rokoch 1971 a 1972 bronzové medaily
na majstrovstvách Európy juniorov.
Počas štúdia odmietol nastúpiť na základnú vojenskú službu v Dukle
Jihlava. Po zániku B-tímu Slovana prestúpil do bratislavskej BEZ-ky. Po
skončení školy prestúpil do vtedajšieho klubu Plastika Nitra, kde chytal
10 rokov s ročnou prestávkou pôsobenia v PS Poprad počas základnej
vojenskej služby. Aktívnu športovú kariéru ukončil pre pracovné
povinnosti vo veku 31 rokov.
Pre Filca boli vzormi ľudia, ktorí vstupovali do jeho diania v tých mladších kategóriách. "Vytvárali
prostredie, v ktorom sme ako naša generácia zahoreli túžbou hrať hokej.
Neskôr to bol určite Karol Fako príkladom aj osobného života, Július
Černický, ktorý ma viedol v Nitre. Pavol Siroťák ako kolega v práci na
Slovenskom zväze ľadového hokeja (SZĽH) ma nasmeroval do vnímania
dôležitosti koncepčnej metodickej práce. Potom Ján Starší ako môj učiteľ
a pedagóg na fakulte telesnej výchovy, neskôr aj kolega. Mali výrazný
vplyv na to, čo som sa všetko v trénerskej oblasti snažil dosiahnuť," priblížil Filc.
Na trénerskú striedačku sa postavil v roku 1978 ako tréner mládeže v
Plastike Nitra. Od roku 1981 pôsobil ako vedúci tréner tréningového
strediska nitrianskej mládeže. Do Slovana sa vrátil v roku 1986, kde tri
roky bol asistentom hlavného trénera. V rokoch 1989-1990 už zastával
funkciu prvého trénera. Pôsobil aj na poste hlavného trénera rakúskeho
Stadlau. V roku 1998 sa postavil za trénerské a manažérske kormidlo
slovenskej reprezentačnej 20-tky a od júna 1999 bol trénerom
reprezentačného "áčka". Následne na dve funkčné obdobia sa stal členom
výkonného výboru SZĽH. K reprezentačnému "áčku" sa na krátky čas vrátil
na Svetový pohár v roku 2004.
"Veľmi mi pomohol v názoroch Jaroslav Jiřík, ktorý ma trénoval v
Nitre a s ktorým sme boli aj kolegovia, lebo ja som tam potom trénoval
mládež. To boli ľudia v trénerskej oblasti. Priamo v športovej to bol
určite najmä Vladimír Dzurilla, ktorý bol vynikajúci človek a mal som s
ním príležitosť veľa komunikovať. Jednak počas rôznych akcií,
výcvikových táborov a podobne, na ktorých sme sa spolu zúčastňovali.
Hlavne v tom období, keď som pomaličky už poškuľoval po trénerskej dráhe," povedal Filc.
Filcove skúsenosti využila aj Medzinárodná hokejová federácia (IIHF),
kde pôsobil v trénerskej komisii od roku 2003. V decembri 2004 zakladal
Slovenskú úniu športu a istý čas bol jej predsedom. Kormidlo slovenského
reprezentačného A-tímu opäť prevzal v roku 2008. Filc národný tím
druhýkrát opustil v roku 2010.
Mladej slovenskej hokejovej generácii pôsobiacej v NHL by odkázal, aby
si vždy spomenuli, že čo všetko urobili pre to, aby sa dostali tam, kde
dnes sú. "Aby si uvedomili, že sú stále ešte na začiatku cesty.
Najviac im pomôže, keď si budú pekne-krásne sledovať to, aby nohami
zostali na zemi. Aby svoj talent, ktorý bez sporu bol príčinou, že sa
dostali tam kde sú, ďalej rozvíjali takouto poctivou prácou a aj
poctivým prístupom k ľuďom okolo. Či sú to spoluhráči, tréneri,
protihráči. A aby aj ľudskú stránku brali ako veľmi dôležitú súčasť
svojej výbavy. Pretože veľkí ľudia, veľkí športovci naozaj dokazujú, že
hrajú alebo robia šport na vysokej úrovni. Ale hlavne sa vedia v
prostredí správať tak, že sú príkladom pre ďalšie generácie," dodal pre TASR Filc.
Nositeľ Radu Ľudovíta Štúra II. triedy či Kríža prezidenta SR I. triedy
Filc je ženatý. S manželkou Janou má dcéru Evu, bývalú reprezentantku v
modernej gymnastike a syna Róberta, bývalého hokejového brankára. Ako
dedko sa teší zo štyroch vnúčat.